Spolu dokážeme veľké veci alebo Keď môžeme, pomôžeme! Tento krát sa pomáhalo v Keni. Projekt prebiehal v letných mesiacoch.
30 ošetrených a vykastrovaných psov, niekoľko desiatok očkovaných šteniatok a dospelých psov za 3 týždne, to je úctyhodný výkon pre ktorékoľvek slovenské OZ. A teraz si predstavte, že sa to podarilo zrealizovať nie u nás, s našou infraštruktúrou, finančnými možnosťami a veterinárnymi klinikami, ale v Keni, na kolene, sčasti v teréne za pomoci jednej odhodlanej dobrovoľníčky…
Ako to celé začalo? Ešte v júli nás oslovila úžasná Diana B. s prosbou o pomoc pri svojom „projekte“ chcela pomôcť a uľahčiť život psíkom v oblasti, kde pôsobí ako dobrovoľníčka v oblasti životného prostredia. Samozrejme, my už vieme, že jestvujúci stav možno zvrátiť jedine vytrvalou a dôslednou kastráciou zvierat bez PP, ale v dedine, v ktorej majú obyvatelia čo robiť, aby nasýtili svoje deti, je situácia úplne iná než u nás. A tak sme tento skvelý a veľmi náročný projekt podporili.
Ďakujeme Dianke za vytrvalosť, pevné nervy a kopu zvládnutej roboty, rovnako tak veterinárom, ktorí sa na projekte podielali.
17.08.2017 Dnes sme obdržali info o kastračnej akcii v Keni:
Milý tím OZ MAJME SRDCE, ako som sľúbila, posielam Vám informácie z kastračnej akcie v kenskej dedine Mtomondoni.
Prvých desať psíkov, na ktoré prispievate, je už po zákroku. Hrozne sa z toho teším. Vyzerá to tak, že za poskytnuté financie vieme zavakcinovať, odčerviť, ošetriť a kastrovať 30 psíkov z dediny Mtomondoni zo sekcie C a D. Rátam, že za dva týždne sme s nimi hotoví. Medzitým druhý veterinárny lekár pracuje za peniaze z online zbierky v sekcii A a B.
Uvidím, či sa mi podarí navštíviť kliniku a zdokumentovať aj samotné zákroky. Niektoré psíky sa nekastrujú hneď, keďže nevieme, či pred odchytom nejedli. Niekedy sa čaká so zákrokom do ďalšieho rána. O tri dni sú potom prepustené späť do dediny.
Na fotografiách môžete vidieť tri fenky v klietke čakajúc na odvoz na kliniku. Pomenovali sme ich Polly, Molly a Dolly. Veľmi sa nás báli. Museli sme ich prispať pred odchytom tabletkami, ktoré sa dávajú do jedla. Ich majiteľ k nim nemá veľmi vrúcny vzťah, no so zákrokmi súhlasil, aby na svet neprišli ďalšie nechcené šteniatka.
Polly, Molly aj Dolly žijú v podstate samostatne, potulujá sa po dedine hore-dolu a vracajá sa domov väčšinou pred večerom. Chytali sme ich dva dni, nedajú sa ani pohladiť. Našťastie sme to zvládli a fenky sú už naspäť vo svojom prostredí.
Ďalšie dva psíky v klietke sú samci Scorpion a Poppy. Scorpiona môžete vidieť aj na ďalšej z fotografií, jeho pán mu dáva s pomocou asistenta nahúbok. Majiteľ sa o neho stará, je dobre živený a opatrený. Má približne šesť rokov. Pán bol veľmi vďačný, že sme do dediny prišli a urobili takúto akciu. Nechce, aby mal Scorpion nechcené šteniatka. Aj on je už naspäť v dedine. Po zákroku mu nebolo veľmi dobre, tak mu ešte boli nasadené lieky, ale dnes už je v poriadku.
Spolu so Scorpionom je v klietke Poppy, môj najlepší priateľ v dedine. Ak si spomínate na jeden z mojich prvých mailov, raz som našla v dedine psíka na opustenom poli priviazaného na krátkej reťazi pod horúcim tropickým slnkom, chcela som mu pomôcť. Miestni chlapci mi však robili problémy, vyhrážali sa, že mi ublížia, ak ho vezmem. Práve kvôli tomuto psíkovi som sa rozhodla zorganizovať akciu nie len pre jedného psíka, no pre každého z dediny. Iba tak môžeme situáciu množiacich sa psíkov v dedine stabilizovať.
Poppy je starší psík, má okolo 8-9 rokov a patrí do svorky troch fenočiek – Polly, Molly a Dolly. No tento malý kamoško mi akosi verí. Vždy ide so mnou až po bránu k práci :). Nebojí sa ničoho. Je už vykastrovaný a zdravý, len na chrbte má rozškriabané rany a suchú kožu pod srsťou. V dedine rastú stromy zvané Neem, vývar z listov tohto stromu má antifungálne účinky. Poppymu tým budú potierať chrbát. Poppyho môžete vidieť aj na samostatnej fotografii.
Mladé šteniatko v rukách lekárov na fotografii sa tiež volá Poppy. Poppy je v Keni tak známe a používaé meno ako Beny u nás na Slovensku. Poppy mal množstvo lárv múch v telíčku, ktoré lekári pomaly povyberali von. Šteniatko je veľmi mladé, nebolo možné ho ešte kastrovať. Bol vakcinovaný proti besnote a odčervený.
Dvaja chlapci v klietke, agresori prvej triedy, sa volajú Demon a Kairo. Môžete tam vidieť aj tretieho psíka, teda skôr jeho labky. Je to fenka, vyzerá presne ako Demon, ten fľakatý psík. Sú to súrodenci. Majiteľov poslúchali na slovo, nechali sa im zdvihnúť na ruky a pekne naložiť do klietky. Majiteľku Beatrice poznám, na trhu predáva zeleninu. Tieto psíky sú dobre živené a je o nich dobre postarané, sú zdravé a verné. Vraj ich už dávno chceli dať kastrovať, ale nemajú na to financie. Je to problém, s ktorým zápasí takmer každá rodina, ktorá má záujem sa o svojho psíka naozaj postarať. Nie je na tom nič, za čo by sme ich mohli odcudzovať.
Ak sa pýtate sami seba, prečo sa ľudia z dediny nedokážu postarať o svojich psov sami, tu je odpoveď. Dôvod je smutný, ale veľmi ľahko pochopiteľný. 70-percent domácností žijúcich v kraji Kilifi (Mtomondoni je jeho súčasťou) spadá pod hranicu chudoby. Ľudia čelia výzve nakŕmiť a zabezpečiť najmä svoje deti.
Posledná na fotografiách je psia maminka deviatich odrastených šteniatok. Je na oboch fotografiách. No nie všetky šteniatka sú jej. Majiteľovi zahynula po pôrode iná fenka, po ktorej zostali malé šteniatka. Ujala sa ich práve táto mamina. Je dobre živená a aj napriek tomu, že šteniatka sú už staršie, cecajú od nej stále mliečko. Bez problémov si sadla do auta, asi bola rada, že sa na chvíľu zbaví detí. Meno nemala, voláme ju preto Mama. V swahilčine má toto slovo rovnaký význam ako u nás. A jej sa to úplne hodí 🙂
O pár dní vám pošlem ďalšie fotografie a informácie z terénu. Držte nám palce a znova a znova veľká vďaka za to, že nám s týmto malým projektom finančne pomáhate. Tieto psíky si to zaslúžia.
28.08.2017 V sobotu sme zažili niečo neuveriteľné – kastračku piatich psíkov rovno v teréne v najodlahlejšej časti dediny. Ani autom sa tam nedá dostať, motorka mala čo robiť, len chatrče a polia. Pani veterinárka bola pripravená, kastrovala rovno v teréne na zemi.
Psíky sú bez mena, sotva majú majiteľa. Potulujú sa hore dolu, ak ich chcú mať ľudia v blízkosti, len na nich zapískajú, alebo im niečo hodia. Psíky okolo nich ležia, oddychujú a potom sa zase vydajú na potulky. Prispali sme ich, ošetrili a bolo. Bol to pre mňa silný zážitok.
Ešte stále som v šoku. Keňa mi ukazuje obrazy, na ktoré len tak nezabudnem. Pekné i nepekné, no v podstate to je len veľmi subjektívny pohľad. Oni sú tu zvyknutí na úplne iné podmienky. Veterinári sú flexibilní urobiť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek.
Prvá fotografia dvoch feniek v aute v klietke: tá hnedá je Beka, krásna, mladá a hravá fenočka. Po dlho presviedčaní majiteľov, že psíkov tu už behá dosť a pre zlú finančnú situáciu rodina nebude môcť zaobstarať šteniatka adekvátnu starostlivosť, súhlasili so zákrokom.
Beka je aj na druhej fotke so mnou.
Fenočka s Bekou v aute meno nemá, bola veľmi bojazlivá. Nakoniec sa nám ju podarilo nalákať k miske a pekne chytiť. Je aj na fotografii samostatne. Premýšľala som aké meno by sme jej mohli dať a napadlo mi Hope 🙂 Hope býva ešte s jedným psíkom, no ten sa niekde potuloval, tak ho skúsime odchytiť nabudúce.
Ešte tu máme tri fenky na fotografiách, tým pádom máme už 20 psíkov hotových. Ostáva tak 11 psov, aby sme naplnili sumu 1000 eur.
Tak, psíky na fotkach:
Dve babule, čiernobiela a hnedá fenka sú opäť bez mena.
Čiernobiela je vraj od narodenia na jedno očko slepá. Posielam aj jej samostatnú fotografiu, kde to je možno trošku lepšie vidieť. Obe sú nesocializované, odchytiť ich bolo veľmi náročné. Ta hnedá dokonca pohrýzla majiteľa.
Posledná fotografia je ako z pola asistent nesie fenku, ani ona sa nechcela dať chytiť a tak sme ju naháňali aj s deťmi až sa to nakoniec podarilo. Volá sa Kiwa, má swahilské meno.